kpayɩ ; kpayɩ kpayɩ

  1. adverbe [kpáyɩ́]

    clair(e) , propre, dégourdi(e)

    Wɩsɩ ɛya pʋʋ nɔɔ kpayɩ lɛ, ŋkɔɔ

    Viens aux premiers rayon du soleil

    • Ɛgɔm ɛɛyɔɔdʋʋ Kabɩyɛ tɔm kpayɩ kpayɩ — l’étranger ne parle pas correctement le kabiyè
    • sɩm kpayɩ kpayɩ — savoir d’une manière parfaite